Výskyt leta v tomto roku (subjektívne pozorovanie)
Nebudeme si mazať med okolo očí (lebo je to strašne nepraktické), leto je preč. Všimli ste si to? Všimli ste si vôbec, že tu bolo? Nebolo tu nejak krátko? Nebolo to len včera, čo sa roztopili posledné biele hovná a zrazu hlásia opäť studený front a ochladzovanie?
A nemusíte čakať, až kým príde zima a spýta sa - A čo si ty urobil pre slovenský hiphop?, prípadne omnoho zákernejšiu - A čo si ty robil v lete? Túto otázku čakať nemusíte, spýtam sa ju ja. Hneď. Pretože ma hrozne zaujíma, koľkokrát ste si tento rok uvedomili náhle: Toto je leto. TOTO! (s viac či menej skrývanou radosťou). Totižto ja by som tie momenty vedela spočítať na jednej ruke.
Prvý krát som pocítila, že je leto, na Pohode. Tam sa leto jednoducho nedalo nevšimnúť. Slnko, úpek, hasiči, voda, pivo, hudba, búrky, vôňa, smrad, polonahí ľudia - na to sa dá povedať len: "Shut up and take my money!" Pohoda bola trojdňová eufória a povedzte mi, že nie.
Druhý krát ma premkol pocit, že "Áno! Toto je leto!", keď som sa bola kúpať na Matadorke. Na vašu nevyslovenú otázku odpovedám - nie, ešte to tam nie je zavreté, áno, normálne to zatiaľ funguje. Možno vďaka tomu, že si veľa ľudí myslí, že už nie, tak tam tých veľa ľudí ani nepríde a dá sa tam celkom pohodlne fungovať bez toho, aby ste počúvali rozhovory z vedľajšej deky. Takisto nehrozí, že vám niekto skočí na hlavu. Teda, mohol by, ale to by ste museli šľapať vodu veľmi dlho na jednom mieste, aby sa do vás niekto trafil. V bazéne na Matadorke sa jednoducho nepostavíte - hĺbka bazéna po celej dĺžke vyše dvoch metrov zaručene odplaší všetky neplávajúce a zavadzajúce typy. Čo mi pripomína, ako naša učiteľka na plaveckom výcviku "plávala" spôsobom, že chodila po dne bazéna a rukami robila pohyby ako pri plávaní - nie je to dobrá kamufláž a nerobte to. Hlavne nie pred 13-ročnými deťmi.
Tretie uvedomenie "Jéééé! Leto!" prišlo v Banskej Štiavnici, kde som bola na filmovom seminári 4 živly, čo je vysoko zaujímavá akcia a nebudem sa o nej rozpisovať, aby ste tam nechceli budúci rok všetci ísť a neobsadili mi miesto medzi 150 vyvolenými s akreditáciou. Keď som však sedela po obede na káve na terase Grand Mateja, kde hrali skutočne príjemnú hudbu v zložení Nina Simone, Norah Jones a podobne a k tomu som si čítala časopis (dobre, bol to len bohapustý ženský plátok, musela som nejak vyrovnať intelektuálnosť toho semináru plného nezávislých filmov), vtedy to došlo a uvedomila som si opäť jeho prítomnosť.
Štvrtý zásah leta ma zachytil sediac v KC Dunaj na terase. Výhľad na hrad, zostava dobrých ľudí a neskutočné teplo až do noci - "tenhle způsob léta zdá se mi poněkud šťastným." Kecať o hovadinách s vínom v ruke, na to by ma bolo.
Áno, leto je pre mňa sedieť na terase v sandáloch, krátkych nohaviciach, tričku bez ramienok a piť ružové, kofolu, kapitána s limetkou (hoc aj v tomto poradí, alebo len samostatne). Byť vonku do pol jednej v noci a nemať pocit zimy. Tancovať bezhlavo pod šapitó na Emonoizboyz a kričať, nech už tak dobre nehrajú, lebo si potrebujem oddýchnuť. Sedieť na okraji bazéna, máčať si nohy v studenej vode a obkukovať osadenstvo kúpaliska. Zobudiť sa v tristostupňovom stane s opicou. Pozorovať srnky z kúpeľňového okna v drevenici. Čučať na bezútešné filmy v amfiteátri a chrúmať pritom varenú kukuricu.
Ach, rozmarné leto, prinavráť sa mi čím skôr zas.
A nemusíte čakať, až kým príde zima a spýta sa - A čo si ty urobil pre slovenský hiphop?, prípadne omnoho zákernejšiu - A čo si ty robil v lete? Túto otázku čakať nemusíte, spýtam sa ju ja. Hneď. Pretože ma hrozne zaujíma, koľkokrát ste si tento rok uvedomili náhle: Toto je leto. TOTO! (s viac či menej skrývanou radosťou). Totižto ja by som tie momenty vedela spočítať na jednej ruke.
Prvý krát som pocítila, že je leto, na Pohode. Tam sa leto jednoducho nedalo nevšimnúť. Slnko, úpek, hasiči, voda, pivo, hudba, búrky, vôňa, smrad, polonahí ľudia - na to sa dá povedať len: "Shut up and take my money!" Pohoda bola trojdňová eufória a povedzte mi, že nie.
Druhý krát ma premkol pocit, že "Áno! Toto je leto!", keď som sa bola kúpať na Matadorke. Na vašu nevyslovenú otázku odpovedám - nie, ešte to tam nie je zavreté, áno, normálne to zatiaľ funguje. Možno vďaka tomu, že si veľa ľudí myslí, že už nie, tak tam tých veľa ľudí ani nepríde a dá sa tam celkom pohodlne fungovať bez toho, aby ste počúvali rozhovory z vedľajšej deky. Takisto nehrozí, že vám niekto skočí na hlavu. Teda, mohol by, ale to by ste museli šľapať vodu veľmi dlho na jednom mieste, aby sa do vás niekto trafil. V bazéne na Matadorke sa jednoducho nepostavíte - hĺbka bazéna po celej dĺžke vyše dvoch metrov zaručene odplaší všetky neplávajúce a zavadzajúce typy. Čo mi pripomína, ako naša učiteľka na plaveckom výcviku "plávala" spôsobom, že chodila po dne bazéna a rukami robila pohyby ako pri plávaní - nie je to dobrá kamufláž a nerobte to. Hlavne nie pred 13-ročnými deťmi.
Tretie uvedomenie "Jéééé! Leto!" prišlo v Banskej Štiavnici, kde som bola na filmovom seminári 4 živly, čo je vysoko zaujímavá akcia a nebudem sa o nej rozpisovať, aby ste tam nechceli budúci rok všetci ísť a neobsadili mi miesto medzi 150 vyvolenými s akreditáciou. Keď som však sedela po obede na káve na terase Grand Mateja, kde hrali skutočne príjemnú hudbu v zložení Nina Simone, Norah Jones a podobne a k tomu som si čítala časopis (dobre, bol to len bohapustý ženský plátok, musela som nejak vyrovnať intelektuálnosť toho semináru plného nezávislých filmov), vtedy to došlo a uvedomila som si opäť jeho prítomnosť.
Štvrtý zásah leta ma zachytil sediac v KC Dunaj na terase. Výhľad na hrad, zostava dobrých ľudí a neskutočné teplo až do noci - "tenhle způsob léta zdá se mi poněkud šťastným." Kecať o hovadinách s vínom v ruke, na to by ma bolo.
Áno, leto je pre mňa sedieť na terase v sandáloch, krátkych nohaviciach, tričku bez ramienok a piť ružové, kofolu, kapitána s limetkou (hoc aj v tomto poradí, alebo len samostatne). Byť vonku do pol jednej v noci a nemať pocit zimy. Tancovať bezhlavo pod šapitó na Emonoizboyz a kričať, nech už tak dobre nehrajú, lebo si potrebujem oddýchnuť. Sedieť na okraji bazéna, máčať si nohy v studenej vode a obkukovať osadenstvo kúpaliska. Zobudiť sa v tristostupňovom stane s opicou. Pozorovať srnky z kúpeľňového okna v drevenici. Čučať na bezútešné filmy v amfiteátri a chrúmať pritom varenú kukuricu.
Ach, rozmarné leto, prinavráť sa mi čím skôr zas.
Komentáre
Zverejnenie komentára