štvrtok, 30. marca 2017

O dnešku

Sú dni, kedy je všetko šedé a rovnaké, vy pochybujete o svojom smerovaní, existencii, kreativite a tak celkovo sa máte chuť zabiť, ak by ste v tomto mali pokračovať ešte kúsok.

No a potom zrazu príde deň, keď vyjde slnko, získate prácu vo veľkej reklamke a kúpite si letenku na Korziku.




pondelok, 6. júna 2016

Pred rokom

Pred rokom som sa dala tetovať
dnes hypotéku platím
je to vraj lepšie než fetovať.

No človek si nemôže byť istý.

Pred rokom som mávala vlasy
ružové jak cukrová vata
mohol si ma stretnúť aj na kupku
či s cigaretou vonku kdesi.

Pred rokom by som sa ťa spýtala,
či toto je akože ten život.
Keď veriť sa mi viac nechcelo,
že musí byť hentak clivo.

Pred rokom si ma ty nepoznal
a ani ja teba.
Myslela som, že nie si. A že to môžem jebať.

Za celučký rok sa dá zmeniť
viac ako si si myslel.
Tie vlasy, napríklad, sú svetlé
a opäť si dávam zmysel.

Pred rokom by si mi povedal:
Počuj, si úplne skvelá.
Tak nestrkaj ruky, kde nemáš.
Lebo veď už si dospelá.

Pred rokom som sa dala tetovať,
že renesanciu úžasu čakám.

Prišiel si skôr, než som čakala.

Niekedy asi čakať
jednoducho
netreba.

Aj Ferlinghetti sa môže občas pomýliť.

utorok, 8. marca 2016

Odkedy si odišiel

Je to len dvadsaťštyri hodín
čo naposledy
moja tvár
bola nablízku tej tvojej
a ja neviem
ako prežiť
čo i len jednu z nich bez plaču.

Hrnček, neumytý,
z ktorého včera ešte pil si,
aj so zvyškom čaju,
čo dotýkal sa tvojich pier
ako posledný
v tomto byte,
ešte stále leží v dreze.

A ja neviem,
ako dýchať,
ako žiť.

A tak ma teraz môj otec drží
a vraví mi:
"Len dýchaj!"
A tiež môj najlepší kamoš ma drží
a vraví mi:
"To dáme!"
Iba ty ma už nedržíš.
A práve teba by som poslúchnuť
aj naozaj chcela.

Takýto smútok
som nezažila nikdy.
Hnev, to áno,
úľavu, či nepochopenie,
ale tento smútok,
to je nový kamoš.

Možno prešiel práve z teba,
ten tvoj mocný a neuchopiteľný,
skrz ktorý sa dá šípiť
tá pustatina vnútri.

Keď kričím a zvíjam sa,
lebo inak neviem,
vzduch neprechádza z mojich pľúc
a vodu neudržia moje oči,
(hoci ich prosím!)
vtedy cítim tú realitu
slov, čo povedať si chcel.

Takto asi bolí,
keď dušu opustí nádej,
že ju niekto ľúbi
a mohol ju mať rád.

Snáď to tak aj chvíľu bolo,
no možno iba zdanie,
ja už neviem nič,
nič už neviem po tom.

Odkedy si odišiel
netuším, čo je za deň,
stav hodín ma prekvapuje
a zaplniť prázdnotu sa dá
hádam len cudzím potom.

Toto bolo o tom?

nedeľa, 31. januára 2016

V živote

V živote každej ženy sú obdobia, kedy sa síce všeličo deje, ale keď stretnete spolužiačku zo strednej, tak zrazu zistíte, že sa vám vlastne nedeje nič. Teda nič, čím by sa dalo tak svetácky pochváliť. No a potom sú obdobia, kedy sa vám deje všetko. A keď sa vás niekto spýta, čo máte nové, neviete, čo vyhŕknuť skôr. Lebo život je proste popiči.

V živote ženy ako som ja, sú dôležitejšie ideály než peniaze, istota a tretí dôchodkový pilier a tak teda zajtra nastupujem do práce, kde mi chcú platiť za písanie. Milé od nich. Uvidíme, ako dlho im to vydrží. Takisto milé by bolo od štátu, ak by začal myslieť na živnostníkov trochu v pozitívnejšom móde, ale zas kto som ja, aby som tu riešila politiku, že? Je ne suis pas bloger na Sme-čku. Tak len budem dúfať a odkladať si na koniec daňového obdobia.

V živote každého človeka generácie Y nastane moment, kedy si uvedomí, že je načase prestať byť Petrom Panom a je treba robiť dospelé rozhodnutia. Pokiaľ vás neodstrašia bankové procesie a kecy finančníkov o viazanosti, bremene a hmotnej zodpovednosti, stanete sa úspešne budúcim platcom hypotéky. Nebudem vás klamať, je to scary as shit a tento výraz používam len preto, lebo v slovenčine môžem povedať len "je to desivé" a to mi nestačí. Je to scary-as-shit. Platiť istú čiastku vždy 20. v mesiaci, s výhľadom pravidelnosti do roku 2046, je tak trošku záväzok pre silné povahy. Ale kto sa bojí...ten to musí dobre skrývať, lebo nikto netvrdí, že byť dospelým je ako papať marshmallows na chrbte jednorožca na ceste do Austrálie. Bohužiaľ.

V živote silnej a emancipovanej ženy tiež príde čas, kedy sa zjaví osoba (väčšinou opačného pohlavia, ale kľudne podľa ľubovôle), pri ktorej zapochybujete, či je naozaj nutné byť tou silnou a emancipovanou ženou. Lebo čakať na niekoho celú sobotu, kým príde z práce a popritom mu navariť a upratať byt, môže byť úplná nočná mora každej takejto silnej a emancipovanej ženy. Ale zároveň to môže byť aj tá najzmysluplnejšia vec, akú ste za posledné roky urobili. Pretože - a teraz si dovolím parafrázovať L'oréal - vám za to stojí. A ten pocit je najviac.

No a napokon, v živote človeka milujúceho texty, sa vám stále opakujú okamihy, kedy naďabíte na nejaký literárny skvost. Na vetičku, ktorá je tak dokonalá, že si ju musíte zapísať. Na text piesne tak výstižný, že vám hrá v hlave stále dookola. Na verš tak zarážajúci, až si ho musíte dať vytetovať. Na hlášku z filmu, ktorú potrebujete počuť ešte raz. Zopár takých mojich okamihov ponúkam. Na všetko ostatné sú tu Tri gaštany.

Som princezná, princezná Lolita
zaujíma ma v banke moja klientská bonita.

Nechodím už roky na diskotéku
riešim ako si lajsnem tisícročnú hypotéku.
Ak sa ma ešte raz opýtaš, či pozerávam hokej
dám ti tip - nepýtaj sa umelca, či je okej.

- Katarzia


"We think differently at night" she told me once
lying back languidly
And she would quote Cocteau
"I feel there is an angel in me" she'd say
"whom I am constantly shocking"

- Lawrence Ferlinghetti


"Já v tomhle měste umírám! Klid nikdy nenajdeš tím, že se vyhneš životu."

- Nicole Kidman ako Virginia Woolf vo filme Hodiny



Život vás naučí, holúbkovia. A potom môže prísť tá renesancia úžasu.



štvrtok, 16. júla 2015

Fázová transformácia v kávopiča snobského

Káva. Bežná súčasť našich životov, alebo skrytý nepriateľ? Pomáha nám prežiť dni šťastnejšie, alebo nás pomaly trávi a zabíja?

Nič z toho ma nezaujíma, lebo nie som žena po 50-tke a nečítam Plus jeden deň. Milujem kávu, jej účinky na mňa, jej chuť, horkosť, vôňu, spôsob, akým sa crema usádza na mojich perách, keď sa jej dotknú pri prvom dúšku....
Ešte predtým, než ako správny kávopič z tohto opisu vyvrcholíte, prejdime k podstate tohoto príspevku a zadefinujme si životné fázy, ktoré ústia do premeny z kávopiča bežného na kávopiča snobského. A sľubujem, že to slovo už do konca textu nepoužijem.

1. FÁZA: Automat/Neska
Príznaky - mlieko, cukor, čokoládka.

Poznáte to, máte tak 16-17, celý život vám bol kofeín odopieraný, lebo veď ste decko a okrem toho káva je hnusne horká, ešte viac ako tonic, ktorý vám tiež zachutí až neskôr (najmä v kombinácii s ginom). Keď tu zrazu v škole zaregistrujete nainštalovaný automat na kávu. Tak opatrne vyberiete desaťkorunáčku a ochutnáte ten lahodný nápoj bohov z prášku - čokočíno. A ste v tom. Nasleduje rauš, eufórka, príval pozitívnej energie a začnete chodiť k automatu každý deň cez veľkú prestávku, lebo MŇAM. Postupne ochutnáte všetky druhy ponúkaných sypaných nápojov - kapučíno, veľká káva s mliekom, veľká káva s čokoládou a podobne. Časom začnete piť kávu aj doma. Samozrejme nesku, najlepšie s veľa mliekom (aby ste zakryli tú odpornú chuť kávy, ktorá pramení z toho, že nuž, pijete nesku).

2. FÁZA: Presso/Cappuccino/Latté
Príznaky - mlieko, Starbucks

Keď si časom začnete vážiť sami seba a rozhodnete sa, že občas sa oplatí aj trochu investovať do vecí, ktoré futrujete do svojho vnútra na pravidelnej báze - teda niekedy počas výšky, objavíte čaro presso stroja. Takého, čo vám vie napeniť to mliečko z Lídlu a móžete si naň hodiť aj škoricu a neutopí sa. Tall cappuccino zo Starbucksu je váš najlepší kamarát pri každom jednom eurotripe a pri posedení s kamoškou či na randíčku v Evroveji si vystačíte s latéčkom. Bez cukru. Stále razíte teóriu, že čím viac mlieka, tým viac mňam. Ako škaredo sa len mýlite, zistíte až pri vstupe do vývojovej fázy č. 3.

3. FÁZA: Espresso/Lungo
Príznaky - black coffee; žiaden cukor, žiadne mlieko  

Veľký prelom prichádza, keď si uvedomíte, že káva sama o sebe dokáže mať tak vynikajúcu chuť, že akýmkoľvek mliekom, cukrom, či nedajbože sirupom(!) by ste ju len a len pokazili. Na to však musíte mať guráž a dať sa na cestu kávy bez mlieka, to znamená žiadne kapučínka a podobne. Ristretto, espresso a lungo sú tri esenciálne výrazy, vďaka ktorým sa dostanete ku tmavej tekutine s potrebným povzbudivým účinkom a silnou arómou. Nič nevoní lepšie, ako čerstvo namletá káva. Začnete rozoznávať rôzne druhy, zistíte, či preferujete kyslejšie odrody ako Etiópiu, alebo horké až čokoládové príchute Guatemaly. Vyberáte si kvalitnú kávu od malých lokálnych pražiarní (odporúčam Samay) a očami skúmate obal, či je len fairtrade, alebo aj bio. Myšlienkami na otáznu dobu praženia si krátite chvíle častejšie, než by sa v slušnej spoločnosti patrilo. Navštevujete výlučne podniky, o ktorých viete, že vás kávovo nesklamú. Niet väčšieho hriechu ako prepáliť kávu, prípadne dať si nejaké obyčajné Segafredo. Keď vám na návšteve tety z druhého kolena ponúknu turka z Popradskej - extra špeciál, trpíte viac, než mladý hejter na oslavách MDŽ. No proste dosť. A vtom momente si uvedomíte, že vás kávový snobizmus začína trošíčka obmedzovať.


4. FÁZA: Aeropress/Frenchpress/Filter
Príznaky - totálna strata kontaktu s realitou

Pokiaľ vlastníte jedno z vymenovaných, niet cesty späť. Prepadli ste kávovému snobizmu totálne, ale tak who cares? O tom, že pikolo neexistuje, sa už ani nemusíme baviť, Coffee fest je udalosť roka a na magazín Standart máte predplatné. Kyslosť kávy a jej acidita nie je to isté, tvrdíte kamošom, pri výbere kaviarne sa spoliehate na Klub Kaviarenských Povaľačov. Čo na tom, že tí stratili kontakt s realitou už poriadne dávno - aspoň sa fakt vyznajú do kávy. Vaše možnosti dať si kávu len tak v meste sú už značne obmedzené, keďže podľa vašich štandardov podávajú kávu asi tak v troch podnikoch a aj to len podpultovo. Z kávy viete vyčítať podtóny limetky a orechov a na bežnú slovač chlípajúcu Lavazzu v Auparku pozeráte z výšky barovej stoličky v Urban House. Káva je zmyslom vášho života, je to viac než povzbudivý nápoj, je to umenie, je to rituál, je to náboženstvo. Káva je proste absolútne VŠETKO.


P.S. Nezabudla som na koťogo, to je totiž univerzálny spôsob prípravy kávy a je aplikovateľný na všetky 4 fázy. Lebo koťogo je jednoducho super. Už len to slovo! Nedá sa inak, milujú ho všetci.

sobota, 6. júna 2015

Ako byť single a nebyť zúfalá

V poslednej dobe sa to na Dailymale.sk začalo hemžiť článkami diskutabilnej kvality o tom, aké je úžasné byť single, no dostali sa len k tomu, aké je to napiču s podtextom proč mě nikto nemá rád? Takže nastal čas, aby túto tematiku zobral do rúk odborník a dostali ste konečne reálny pohľad na pocity a prežívanie single ženy v dnešnom svete. Tak a teda kamaráti, tu máte článok. Áno. Napísala som článok.

Komu v predošlých troch vetách docvakol kultúrny odkaz na jurgena, môže ma pozvať na kávu...jaaj počkať, toto má byť o tom, ako nebyť zúfalá attention whore...no nič.

Byť single v dnešnom svete je stav, ktorý sa môže prihodiť každému, ani neviete ako. Áno, aj tebe sa to môže stať, aj keď ten tvoj po ôsmych rokoch vzťahu konečne nastokol diamant na tvoju malú rúčku, ešte sa neteš. Do svadby ďaleko a kolegyne bývajú občas sexy. Videla som toho viac, než by som chcela. Nie je to však úplná tragédia, ako by sa mohlo zdať. Byť sama so sebou môže občas viesť k prekvapivo priaznivým výsledkom.

Nebudem ti ťahať medové motúzy, no častokrát až po rozchode môžeš začať žiť život, aký si vždy chcela. Jednak zistíš, čo ťa fakt baví a čo nie, automaticky pri týchto činnostiach spoznáš ľudí, s ktorými si budeš rozumieť a to vedie k naplneniu tvojho potenciálu. Ako raz povedala moja múdra kamoška Zuza: "Potenciál treba využiť!" Je len málo pocitov na emočnej škále, ktoré sú lepšie ako pocit sebarealizácie. No dobre, možno dva.

Lenže to ti stačiť nebude. Po čase začneš túžiť, aby ťa niekto ľúbil, aby ťa mal niekto rád, čo je prirodzené, pretože sme tvory spoločenské a láska nie je marketingový ťah Hollywoodu, ale základná ľudská potreba. Ale ten tvoj muž mužov nejak neprichádza. A keď si trocha ako ja, že nemáš úplne rada ľudí a väčšina z nich ťa vytáča, tak radšej budeš sama so sebou a s kamarátmi, ako čeliť riziku, že vyfasuješ doživotie za vraždu v afekte niekoho, koho ani neľúbiš. Zrejme tak absolvuješ istú periódu svojho života v singlehoode. Je to náročné? Občas áno. Napríklad v sobotu ráno, keď sa prebudíš a povieš si, že by bolo fajn, keby ťa teraz mal kto pretiahnuť, ale v byte sa nikto okrem teba nenachádza. Riešenie sexuálneho vyžitia počas tohto obdobia je celkovo mierne ošemetné, pokiaľ one night standy nie sú úplne to, čo by si chcela robiť každý týždeň, takže môžeš využiť:

  •  ponuku kamaráta na divné stretnutia tretieho druhu,
  •  ponuku blízkeho sex shopu, kde majú všetko, čo potrebuješ,
  •  recykláciu bývalých.

Recyklácia bývalých má nesporné výhody, ako napríklad, že sa ti týmto spôsobom nezvyšuje TO číslo, ktoré ak sa u ženy pohybuje v dvojcifernej rovine, vnímavá spoločnosť už nadvihuje obočie a môžeš si ticho preklínať dvojitý meter. Zámka a kľúč, všetci vieme. Nevýhoda tejto recyklácie je taká, ako keď sa osprchuješ a dáš si na seba prádlo, čo si mala predtým - úplne čisto sa cítiť nebudeš. Ako sa s tým vyrovnáš, je už na tvojom vybudovanom systéme obranných mechanizmov, ale odporúčam napríklad potlačenie, prípadne popretie.

Okej, túto stránku by sme mali, čo ti ešte chýba, keď si single? Že nemáš s kým zdieľať svoje každodenné príhody a frustrácie z práce a podobne? Na toto je výhodné riešenie spolubývanie. Jednak nižšie náklady a pokiaľ nebývaš spolu s troma ďalšími východniarmi v Petržalke, kde má každý vlastnú rolku toaleťáku, ale si komunikatívny typ, ktorý preferuje bývanie s niekým, s kým sa aj rozpráva, treba len na to dotyčného prehovoriť. A mať kamarátov, ale to je základ. Byť single a bez kamarátov, nuž dievča, asi robíš niečo vo svojom živote zle.

Jasné, občas ťa bude škrieť, keď na facebooku uvidíš všetky tie svadobné fotky, ultrazvuky, prípadne selfíčka nových šťastných párov, kde s jednou polovicou toho páru si chvíľu randila, ale nejako to nevyšlo. Nie každý prepne do módu retardovanej roztlieskavačky lásky, ktorú akýkoľvek náznak šance na prežívanie tohto citu u ostatných dojíma. (Raz, keď mi kamoška po návrate z dovolenky oznámila, že sa tam s niekým vyspala, tak som zatlieskala ručičkami a opýtala som sa s nádejou v hlase, či ostali v kontakte.) Treba stále posúvať svoje limity a byť lepším človekom, takže doprajeme ostatným, hej?

Pre pokoj duše single ženy sú tri mantry:
  1. Ukľudni sa a nestriehni, či tuto nestretneš toho pravého. Alebo tuto? Väčšinou je odpoveď nie. Ani na pošte, ani v bare, ani v elekričke, proste nie. Vypni si túto možnosť z hlavy a hneď budeš pôsobiť menej ako laňka vo svetle reflektorov.
  2. Je to len obdobie. Obdobie. Raz skončí. Nevieš kedy a to ťa desí, ale skončí. 
  3. Tvoje životné šťastie nezávisí od existencie osoby vedľa teba stojacej. Závisí od teba. Takisto nešťastná môžeš byť s niekým, ako aj sama. A vice versa.
Kurnik, že ako som to napísala!?! Roky venované psychológii (konkrétne päť) sa konečne začínajú prejavovať.

Takže toľko. Nezúfajte, nie je to pekné.



sobota, 30. mája 2015

V zime

Je ľahké nefajčiť
v zime
keď vonku chradne
všetko hĺbavo ponorené
a ja v interiéri
ako vždy
sa oddávam
zdravému životnému štýlu
lebo veď čo iné
mi ostáva.

No v lete
keď balkóny
a terasy
a záhrady
a polia, lúky
trochu viac lúky
než tie polia
lákajú
tak vtedy
vtedy sa fajčiť musí.