POZOR! Zlá kniha

Zase jeden z článkov, kde sa budem zaoberať tým, ako niečo nenávidím a venujem tomu zopár drahocenných minút môjho života celkom zbytočne, pretože to nemôžem nijako zmeniť.

Ale keď ja vrcholne nemôžem zniesť zlé knihy. Zlé knihy sú totiž jedna z najzákernejších vecí na tomto skazenom svete. O zlej knihe totiž neviete, že je zlá, pokiaľ ju nezačnete čítať. A na to, aby ste ju mohli začať naplno čítať, si ju ako poriadny občan musíte najprv zakúpiť. Takže, predstavte si situáciu: ste v kníhkupectve, kde na Vás číhajú nástrahy rôzneho druhu – všade navôkol príjemná vôňa nových kníh miešajúca sa s vôňou kávy, pokojná atmosféra, ambientná hudba. Zopár ľudí postáva pri policiach so zadumaným výrazom v tvári, pretože sa akurát rozhodujú, či sa svokre na narodeniny bude viac páčiť Danielle Steelová, alebo Vasilková-Keleová (ono je to prakticky úplne jedno, ale no miešajte sa iným do života). Neviem, ako vás, ale mňa vždy, keď vstúpim do kníhkupectva, posadne nejaký knižný bôžik a s menej ako troma knihami neodídem. Cestou domov sa už teším, ako sa im začnem doma venovať, pekne, s vášňou, ako si zaslúžia (a snažím sa nemyslieť na to, že som práve minula 30 eur na chvíľkové duševné potešenie a nie na niečo užitočné, napríklad poistku). Väčšinou mám vždy nos na dobré knihy – nekupujem si to, čo ma nejakým podvedomým spôsobom neosloví. Zlé knihy sa teda ku mne majú šancu dostať akurát dvoma spôsobmi :

1) niekto mi ju daruje (a vo chvíli, keď zistím, že ide o fakt zlú knihu, je v nemilosti aj darca, takže bacha),

2) objednám si ju cez internet.

Áno, môj nos, napriek svojej signifikantnosti, nefunguje na online nákupy, ako som sa mala šancu presvedčiť celkom nedávno. Už len púhy fakt, že ma napadlo si kúpiť knihy online, je dosť zarážajúci (keďže nebývam na lazoch niekde za Sencom, ale v centre mesta, kde v rádiuse asi 500 metrov sa nachádzajú aspoň 3 kníhkupectvá). Ospravedlňuje ma jedine to, že tento skvelý nápad skrsol v mojej hlave ráno okolo siedmej, pred prvou kávou. Takéto nápady všeobecne by sa ani nemali rátať a počítač by sa ma mal sám od seba spýtať „Are you sure this is a good idea? Have you already had your coffee?“ predtým, ako pošlem mail, vyplním nejakú objednávku, alebo vlastne spravím čokoľvek pred 8:00. Keďže tak neučinil, zmrd jeden zaostalý, vybrala som si 5 knižiek za výhodnú cenu objednala som si knihy online. Mali prísť za 11 dní. Po 11 dňoch mi prišiel mail, že bohužiaľ, nie všetky knihy mali na sklade (to asi značí, že ich nevedeli nájsť), tak teda počkajú, kým ich nájdu a potom mi ich už určite pošlú. Ja, tešiaca sa na zásielku už odo dňa objednania, som to predýchala a čakala ďalej. Po necelých 4 týždňoch som objavila v schránke oznámenie o uložení zásielky na pošte. Ktorá sa nachádza asi 50 metrov od daného kníhkupectva, z ktorého som si knihy objednávala. Nie, neboli ani lacnejšie, akurát som neplatila poštovné, ktoré by som neplatila ani vtedy pred 4 týždňami, keď som si tie knihy mohla ísť osobne kúpiť do obchodu. Budem však aktuálna k hokejovej tematike – nevadíííí, nevadííí....

Som však presvedčená o tom, že by sa mi nestalo, že si kúpim zlú knihu. A tá sa nachádzala v mojej dlho očakávanej objednávke! Fakt, fakt zlá kniha. Chcela som podporiť slovenského autora a takejto vďaky sa mi dostane. Je mi ľúto, Pavel Hirax Baričák, máš otrasný štýl písania.

Sekundu pred zbláznením vyzerá ako sympatická kniha – žiaden paperback, pomerne hrubá väzba, takže máte pocit, že bude čo čítať. Na obálke nejaká žena pod plachtou a k tomu vymyslené, miestami vtipné, vyjadrenia ku knižke od nie tak celkom vymyslených ľudí. A niekde v popise bolo uvedené, že bestseller. Hovorím si, dobre. Dobre, poď na moju hruď. Ale kdeže. Nedá sa. 15 strán som dala a viac nemôžem. Nerada trpím.

K obsahu sa teda veľmi nevyjadrím, z pochopiteľných dôvodov. Avšak tá forma! Silená do cool rovín, mnohými nadávkami, cool prostredím, nepresvedčivou „nadvecnosťou“, no proste nie. To sa jednoducho nedá tlačiť. Buď to človek má, ten dar ľahkosti, pohodovosti (a pohotovosti) a zároveň krutosti popísať presne, ako sa veci majú, alebo to nemá a vtedy smola. Ono to nemusí byť zlé, keď sa rozhodne písať kuchárske knihy, ale ak to chce byť súčasný moderný román, ktorý sa snaží obsiahnuť aktuálnu prítomnosť prežívania nejakého „cool týpka“, odporúčam ani sa nepokúšať.

Čo ma udivuje, nie je ani fakt, že mu to niekto vydal. Ale skôr - kto to kupuje? Kto to kupuje a číta a šíri pozitívne posolstvo o tejto knihe ďalej, až sa z toho stane bestseller? A nielen to, ale aké knihy čítajú ľudia, ktorí potom toto považujú za dobrú knihu? Mnoho nevypovedaných otázok, príliš málo času. Môj život je príliš krátky na to, aby som dočítala zlé knihy. Na ich obale by malo byť preto varovanie, ako býva na hudobných nosičoch “Parental Advisory – Explicit Lyrics“. Úplne by postačilo jednoduché – POZOR! Zlá kniha.      

Priznávam však aj svoj podiel viny. Nemala som to čítať hneď po Pobryndaných spisoch Charlesa Bukowského.

Ale ak by mal niekto záujem a neodradí ho štýl písania hrajúci sa na niečo, čo nikdy nebude, darujem toto dielko, celkom zadarmo a z lásky, pretože mi len zaberá miesto na poličke. A potom mi môžete povedať, či aj zvyšok tej knihy je tak hrozný, ako prvých 15 strán.