Nemám čo na seba
Opäť výsostne ženská téma, takže sa už vopred lúčim s potenciálnym uverejnením na Dailymale. Takisto to bude veľmi povrchné, takže pokiaľ sa pokladáte za hĺbavého intelektuála, môžete v tomto momente bezpečne a bez ujmy opustiť tento virtuálny priestor. Nikto vám nebude nič vyčítať.
Ale keď ja nemám čo na seba. Jednoducho si nemám čo obliecť. Moja spolubývajúca sa zakaždým pri tejto vete ocitne na pokraji infarktu a kričí na mňa z izby: "Ty si nemáš čo obliecť? Veď máš dve plné skrine! Máš milión oblečenia." Ale bohužiaľ, je to tak. Každé ráno, väčšinou medzi 7:30 - 7:45, prežívam malú osobnú traumu z toho, že nič sa mi k ničomu nehodí a už vôbec sa to nehodí k mojej dnešnej nálade. Keď sa už konečne rozhodnem pre kombináciu vrchného dielu so spodným, nemám si k tomu čo obuť. Jeseň mi predlžuje reakčný čas finálneho rozhodnutia tým, že je treba nakombinovať ešte aj sveter a bundu. A k tomu topánky. Také, aby nepremokli, nebola mi v nich zima, neprechladla som a neumrela. A hoci množstvom jednotlivých kusov oblečenia mierne prevyšujem potreby trojčlennej rodiny, častokrát je ranná úloha - uspokojivo sa obliecť do piatich minút - pre mňa mission impossible.
Niežeby som to nevedela, to zas nie. Doslova sa vyžívam v hľadaní tej správnej kombinácie. Viem, že toto tričko vyzerá s touto sukňou obstojne, ale nevyzeralo by to s touto košeľou lepšie? Variácií je neobmedzene a aj tie nečakané je treba vedieť nosiť. Volá sa to štýl. Definujú ho dve tvrdenia:
1. Funkčnosť až na druhom mieste.
Úprimne, toto je moja mantra a dôvod, prečo som v 14-tich zakázala mojej praktickej mame kupovať mi ako darček čokoľvek na oblečenie. Oblečenie, to nie je len tá vec, aby vám nenachladli kríže. Je vhodné, ak to má aj príťažlivý tvar. Osobne považujem výber oblečenia za deklaráciu svojho názoru v oblasti odevného priemyslu a ten nie je "Mám ľadvinové kamene." Preto funkčné tričká, ktoré sú hyperpriedušné, ponožky, v ktorých by sa vyliahli kurence a flísové mikiny si nechajte na turistiku, nie do mesta. Kus oblečenia musí najprv vyzerať. Potom by mal dobre vyzerať na vás. A až potom zisťujem všetky jeho funkcionality.
2. Takto to má byť.
Neuznávam celkom koncept "toto sa spolu nehodí". Všetko sa môže hodiť ku všetkému, len k tomu treba zaujať presvedčivý postoj. O tom je štýl. Je umením obliecť sa tak, aby aj väčšinové publikum počas vašej tradičnej cesty do práce pochopilo, že tie topánky nemáte preto, lebo žiadne iné ste si na túto sezónu nekúpili, ale práve preto, aby ste dotvorili celkový dojem z toho, čo máte na sebe (veľmi sa vyhýbam slovu "outfit", lebo z neho vnútorne grcám).
Nezáleží na tom, koľko vecí máte v šatníku. V niektoré dni jednoducho nič nesedí. Neznamená to, že by tie veci boli permanentne škaredé. Znamená to, že máte PMS. Alebo sa len akurát dnes nehodia. Zajtra sa zas hodiť môžu. To sú mystériá ženského šatníka. Vždy mi príde fascinujúce, ako niečo, čo tvorilo jadro mojej jarnej výbavy, totálne o rok odignorujem a o dva to nájdem ako spasenie v kombinácii s novým svetrom.
A napriek tomu, že permanentne nemám čo na seba, verím v tie vzácne okamihy, keď všetko do seba zapadne, pozriem sa do zrkadla a poviem nahlas: "Môže byť." Ale v duchu si vravím: "Zase raz si to dokázala, vytrieskať z minima maximum, za toto by ťa mali platiť."
Takže, ak ma za to chcete platiť, som vám k dispozícií, hoci nahlas by som to vďaka mojej vrodenej skromnosti nikdy nevyriekla.
Ale keď ja nemám čo na seba. Jednoducho si nemám čo obliecť. Moja spolubývajúca sa zakaždým pri tejto vete ocitne na pokraji infarktu a kričí na mňa z izby: "Ty si nemáš čo obliecť? Veď máš dve plné skrine! Máš milión oblečenia." Ale bohužiaľ, je to tak. Každé ráno, väčšinou medzi 7:30 - 7:45, prežívam malú osobnú traumu z toho, že nič sa mi k ničomu nehodí a už vôbec sa to nehodí k mojej dnešnej nálade. Keď sa už konečne rozhodnem pre kombináciu vrchného dielu so spodným, nemám si k tomu čo obuť. Jeseň mi predlžuje reakčný čas finálneho rozhodnutia tým, že je treba nakombinovať ešte aj sveter a bundu. A k tomu topánky. Také, aby nepremokli, nebola mi v nich zima, neprechladla som a neumrela. A hoci množstvom jednotlivých kusov oblečenia mierne prevyšujem potreby trojčlennej rodiny, častokrát je ranná úloha - uspokojivo sa obliecť do piatich minút - pre mňa mission impossible.
Niežeby som to nevedela, to zas nie. Doslova sa vyžívam v hľadaní tej správnej kombinácie. Viem, že toto tričko vyzerá s touto sukňou obstojne, ale nevyzeralo by to s touto košeľou lepšie? Variácií je neobmedzene a aj tie nečakané je treba vedieť nosiť. Volá sa to štýl. Definujú ho dve tvrdenia:
1. Funkčnosť až na druhom mieste.
Úprimne, toto je moja mantra a dôvod, prečo som v 14-tich zakázala mojej praktickej mame kupovať mi ako darček čokoľvek na oblečenie. Oblečenie, to nie je len tá vec, aby vám nenachladli kríže. Je vhodné, ak to má aj príťažlivý tvar. Osobne považujem výber oblečenia za deklaráciu svojho názoru v oblasti odevného priemyslu a ten nie je "Mám ľadvinové kamene." Preto funkčné tričká, ktoré sú hyperpriedušné, ponožky, v ktorých by sa vyliahli kurence a flísové mikiny si nechajte na turistiku, nie do mesta. Kus oblečenia musí najprv vyzerať. Potom by mal dobre vyzerať na vás. A až potom zisťujem všetky jeho funkcionality.
2. Takto to má byť.
Neuznávam celkom koncept "toto sa spolu nehodí". Všetko sa môže hodiť ku všetkému, len k tomu treba zaujať presvedčivý postoj. O tom je štýl. Je umením obliecť sa tak, aby aj väčšinové publikum počas vašej tradičnej cesty do práce pochopilo, že tie topánky nemáte preto, lebo žiadne iné ste si na túto sezónu nekúpili, ale práve preto, aby ste dotvorili celkový dojem z toho, čo máte na sebe (veľmi sa vyhýbam slovu "outfit", lebo z neho vnútorne grcám).
Nezáleží na tom, koľko vecí máte v šatníku. V niektoré dni jednoducho nič nesedí. Neznamená to, že by tie veci boli permanentne škaredé. Znamená to, že máte PMS. Alebo sa len akurát dnes nehodia. Zajtra sa zas hodiť môžu. To sú mystériá ženského šatníka. Vždy mi príde fascinujúce, ako niečo, čo tvorilo jadro mojej jarnej výbavy, totálne o rok odignorujem a o dva to nájdem ako spasenie v kombinácii s novým svetrom.
A napriek tomu, že permanentne nemám čo na seba, verím v tie vzácne okamihy, keď všetko do seba zapadne, pozriem sa do zrkadla a poviem nahlas: "Môže byť." Ale v duchu si vravím: "Zase raz si to dokázala, vytrieskať z minima maximum, za toto by ťa mali platiť."
Takže, ak ma za to chcete platiť, som vám k dispozícií, hoci nahlas by som to vďaka mojej vrodenej skromnosti nikdy nevyriekla.
No presne! PMS spôsobuje zmenu systému hodí/nehodí...a ja síce mám problémy s ľadvinami, ale preto nosím tielko, ktoré nie je vidno. A topánok som vyhodila minule plnú igelitku (mám tendenciu si nakúpiť také nekvalitné šunty, len preto, že sú pekné a potom sa v nich nedá chodiť) a aj tak mi ich plno ostalo, čo som aj zabudla, že mám, ja som presne ten prípad, že nosím furt jedny, teda mám viacero, ale opätkové len zriedka, lebo to keď mám sedavý deň, čo mám raz za uhorský rok...
OdpovedaťOdstrániťPRESNE viem o com hovoris. a ja mam navyse ten problem, ze som uz rok poriadne nenakupovala, takze vsetky moje veci su prastare!!!!
OdpovedaťOdstrániťach presne, ja si uz teraz nekupujem az tolko lacnych peknych shitov, lebo som dnes vyhodila 3 igelitky do kontajnera na oblecenie. ale serie ma ze nosim potom stale to iste. a teraz by clovek v mojej skrini nasiel hlavne vyzmolkovane HM veci. how sad
OdpovedaťOdstrániť