Kultúrne ups & downs roku 2013
Hneď na úvod by som rada uviedla, že ide o čisto subjektívne zhodnotenie a to, že so mnou nebudete súhlasiť, mi je úplne jasné a srdečne jedno. Tak, keď som si vás tak pekne nažhavila, ideme na to, nie?
Človek je tvor spoločenský, učili nás na základnej škole na biológii, ale ja si odvážim tvrdiť, že je aj tvor kultúrny. Aspoň by mal byť. Hrať sa na nekultúrne hovädo síce môže byť zábavné (pre vašich štyroch kamošov zo strednej), ale v reálnom živote vám to veru bodíky nepridá. Takže, ak neviete o tohtoročnom kultúrnom dianí nič, pridŕžajte sa aspoň týchto bodov:
- v SND odpremiérovali operu Dorian Gray slovenskej autorky Ľubice Čekovskej
- najväčší humbuk na zahraničných filmových festivaloch spôsobil francúzsky film o vzťahu dvoch žien Život Adéle a najúspešnejším slovenským filmom sa stal Kandidát
- cenu Anasoft litera získal Víťo Staviarsky za román Kale topánky
- umrel Lou Reed (tí, ktorí ani nevedia, že niekto s takým menom žil - to je ten ujo z Velvet Underground. Ti, ktorí nevedia, čo to je - držte sa informácie, že v apríli v Bratislave vystúpila Beyoncé)
No a teraz sa vytasím so svojím osobným rebríčkom. Ide o diela, ktoré nemuseli byť vyprodukované v len v roku 2013, ale ja som sa k nim v priebehu tohto roka dostala a buď ma neskutočne potešili, alebo zhnusili.
FILM
Filmovou udalosťou roka býva pre mňa tradične Letný filmový seminár 4 živly v Banskej Štiavnici, kde uzriem v krátkom časovom úseku toľko kvalitných filmov, že sa z toho idem zjašiť. Tento rok tam u mňa zabodoval najviac film 37,2 zrána alebo v anglickej distribúcii Betty Blue. Tento film má všetko, čo mám rada, je akousi zmesou šialenej road movie/Tarantina/európskeho filmu a na 100% vystihuje štýl cinéma du look. Odporúčam.
Napriek tomu, najlepším filmom roku 2013 pre mňa ostáva film Sedem psychopatov, hoci bol nakrútený už v roku 2012. Nahlas som sa smiala v kine, neskutočne vtipný, krutý a pomerne absurdný film, skvelí herci, najlepšie utratené 4 eurá v tomto roku. Must see.
Filmová sračka - nuž, najväčšou hovadinou, ktorú som bohužiaľ videla v kine, je film Stážisti. Des. Neviem prečo ho distribuovali s českým dabingom, ale myslím, že ani originálne znenie by ho nezachránilo. Des. Des a trápnosť. Odišla som po trištvrte hodine, keď som zistila, že sa to už fakt asi nezlepší.
Filmové sklamanie - jednoznačne Konzultant. To čo prosím vás bolo? Koľko zaplatili Cameron Diaz, Penelope Cruz, Javierovi Bardemovi, Bradovi Pittovi a najmä Michaelovi Fassbenderovi, aby hrali v takejto kravine? Prvú polovicu filmu nechápete, čo sa deje a tú druhú je vám to už jedno. Potom to zrazu skončí, Fassbender chudák prehráva, pretože nemá čo hrať, tak si primyslel k postave nejaké emócie, sem tam niekto umrie nejakým nechutným spôsobom, lebo otráviť niekoho jedom má málo efektu. Prázdne dialógy, nereálne situácie, celé zle. A taký pekný trailer to malo.
LITERATÚRA
Okrem toho, že som v prvej polke roka absolvovala asi všetky Literárne kluby v KC Dunaj a istý čas poctivo viedla stránku Čítanie je sexy, som ku koncu roka na literatúru pomerne zanevrela, najmä z časových dôvodov (viď Memoirs of asistentka). Avšak aj napriek tomu si trúfam zhodnotiť čo mi rok dal v tejto oblasti.
Udalosťou roka bolo čítanie Roba Rotha Rockových veršov na Pohode. V preplnenom Literárnom stane sa mi ušlo miesto v prvom rade, Robo dobehol, vyzeral ako vytrasený punkový Mick Jagger a svojím prejavom hodil slovenské preklady známych rockových pesničiek do úplne inej dimenzie.
Najlepšou knihou, ktorú som tento rok čítala je Niečo o orchideách od Pavla Sibylu. Jednak píše ako pánboh a potom, táto kniha je označovaná ako generačná novela no a ja som tá generácia. A neskutočne to vystihlo všetko, čo som vtedy potrebovala počuť. Jednoducho, highlight mojej knižnice.
Sklamaním roka bola pre mňa veľmi ospevovaná kniha Summer lies od Bernharda Schlinka. Je to ten istý, čo napísal predlohu Predčítača, čo bol ozaj skvelý film. Ale táto zbierka poviedok, ktoré mali byť zaujímavé a nápadité a pritom boli len sladké a predvídateľné, ma sklamala na plnej čiare a ani som ju nedočítala. Škoda.
Čo sa týka literárnej sračky roka, mala som tentokrát to šťastie, že sa ku mne nič také nedostalo. Na znak vďaky dnes zapálim sviečku literárnemu bôžikovi.
HUDBA
Už druhý rok bola pre mňa hudobnou udalosťou roka Pohoda. Tento rok však mala veľkú konkurenciu vďaka tomu, že sa všetci zbláznili a rozhodli sa, že v musia stihnúť vystúpiť na Slovensku ešte v roku 2013. Napriek všetkým absolvovaným akciám, pre mňa určite najväčší zážitok vo mne zanechali chalani z Ear Drum Kru. To bolo čisté šialenstvo a od 12.7.2013 ich milujem.
Takisto chcem spomenúť festival Waves, ktorý sa prvýkrát konal v Bratislave a celý ten koncept sa mi ukrutne páčil.
Albumom roka (a teraz ma neukameňujte) je pre mňa Beyoncé a jej eponymná novinka. Akože fakt. (A to vydal album aj Justin Timberlake a nikto nie je viac ako Justin Timberlake. Bodka.) Beyoncé vydala album len teraz na sklonku decembra, bez akejkoľvek kampane, marketingovej prípravy, whatever. Len tak ho vypustila. Aj s videoklipmi pre každú pesničku. Nazýva ho vizuálnym albumom, no pre mňa je to najmä jej najvydarenejší album. Keď si pustíte jej staršie veci a toto, budete počuť ten posun. Celý album je dospelý. Vyzretý. A nie je ani trochu hlúpy. Áno, vždy bola v tom, čo robí top, ale teraz je top s takým náskokom, že konkurencia na ňu nedovidí ani ďalekohľadom. Nejde už len o kvalitné R'n'B (a priznajme si, kto dnes vôbec ešte robí R'n'B a je o ňom počuť? Teba tiež nerátam, Robo Papp), ona sa posunula k temným beatom, dospelým textom a experimentom. Ktoré jej vychádzajú. Lebo je to Beyoncé. Klaniam sa.
Za spomenutie ale určite stoja ešte tohtoročné albumy Bastille, Daft Punk, Chvrches, James Blake a Lorde, to by malo patriť k povinnej výbave hudobného fanúšika ako odkaz budúcim generáciám, alebo mimozemšťanom.
Objavom roka sú pre mňa jednoznačne slovenskí Fallgrapp. Pecka do hlavy, ak takúto hudbu dokážeme na Slovensku vyrobiť, oplatí sa tu ostať (krátke zamyslenie v zmysle ďalšieho trendu roka 2013 - ostať, alebo odísť zo Slovenska? Btw na to ma vždy napadne - a kam by ste teda išli? Be the change you want to see in the world a ďalšie bla bla bla, ktoré sú však pravdivé. A to ani 30 ešte nemám a nevolám sa Hirax. Sorry.)
Sklamaním bol pre mňa asi koncert Lany del Rey vo Viedni, lebo nebolo to zlé, ale také meh. Ale výlet super.
Čo sa týka hudobnej sračkovosti, to naozaj neviem, lebo čo? Sračky nepočúvam.
Absencia zhodnotenia výtvarnej oblasti nie je úmyselná, ale jednoducho sa v tom veľmi neorientujem. Pre mňa vrcholom v tejto oblasti ostáva pre rok 2013 návšteva Museum of Modern Arts v New Yorku.
Uf, no dobre, ak ste sa dočítali až sem, máte môj obdiv. V podstate som si zosumarizovala, čo som potrebovala, pre prípady náhodného výpadku pamäte niekedy v budúcnosti. Ak držíte v rukách čašu, pozdvihnite ju a pripime si spoločne na kultúrny rok 2014. Živijó!
Človek je tvor spoločenský, učili nás na základnej škole na biológii, ale ja si odvážim tvrdiť, že je aj tvor kultúrny. Aspoň by mal byť. Hrať sa na nekultúrne hovädo síce môže byť zábavné (pre vašich štyroch kamošov zo strednej), ale v reálnom živote vám to veru bodíky nepridá. Takže, ak neviete o tohtoročnom kultúrnom dianí nič, pridŕžajte sa aspoň týchto bodov:
- v SND odpremiérovali operu Dorian Gray slovenskej autorky Ľubice Čekovskej
- najväčší humbuk na zahraničných filmových festivaloch spôsobil francúzsky film o vzťahu dvoch žien Život Adéle a najúspešnejším slovenským filmom sa stal Kandidát
- cenu Anasoft litera získal Víťo Staviarsky za román Kale topánky
- umrel Lou Reed (tí, ktorí ani nevedia, že niekto s takým menom žil - to je ten ujo z Velvet Underground. Ti, ktorí nevedia, čo to je - držte sa informácie, že v apríli v Bratislave vystúpila Beyoncé)
No a teraz sa vytasím so svojím osobným rebríčkom. Ide o diela, ktoré nemuseli byť vyprodukované v len v roku 2013, ale ja som sa k nim v priebehu tohto roka dostala a buď ma neskutočne potešili, alebo zhnusili.
FILM
Filmovou udalosťou roka býva pre mňa tradične Letný filmový seminár 4 živly v Banskej Štiavnici, kde uzriem v krátkom časovom úseku toľko kvalitných filmov, že sa z toho idem zjašiť. Tento rok tam u mňa zabodoval najviac film 37,2 zrána alebo v anglickej distribúcii Betty Blue. Tento film má všetko, čo mám rada, je akousi zmesou šialenej road movie/Tarantina/európskeho filmu a na 100% vystihuje štýl cinéma du look. Odporúčam.
Napriek tomu, najlepším filmom roku 2013 pre mňa ostáva film Sedem psychopatov, hoci bol nakrútený už v roku 2012. Nahlas som sa smiala v kine, neskutočne vtipný, krutý a pomerne absurdný film, skvelí herci, najlepšie utratené 4 eurá v tomto roku. Must see.
Filmová sračka - nuž, najväčšou hovadinou, ktorú som bohužiaľ videla v kine, je film Stážisti. Des. Neviem prečo ho distribuovali s českým dabingom, ale myslím, že ani originálne znenie by ho nezachránilo. Des. Des a trápnosť. Odišla som po trištvrte hodine, keď som zistila, že sa to už fakt asi nezlepší.
Filmové sklamanie - jednoznačne Konzultant. To čo prosím vás bolo? Koľko zaplatili Cameron Diaz, Penelope Cruz, Javierovi Bardemovi, Bradovi Pittovi a najmä Michaelovi Fassbenderovi, aby hrali v takejto kravine? Prvú polovicu filmu nechápete, čo sa deje a tú druhú je vám to už jedno. Potom to zrazu skončí, Fassbender chudák prehráva, pretože nemá čo hrať, tak si primyslel k postave nejaké emócie, sem tam niekto umrie nejakým nechutným spôsobom, lebo otráviť niekoho jedom má málo efektu. Prázdne dialógy, nereálne situácie, celé zle. A taký pekný trailer to malo.
LITERATÚRA
Okrem toho, že som v prvej polke roka absolvovala asi všetky Literárne kluby v KC Dunaj a istý čas poctivo viedla stránku Čítanie je sexy, som ku koncu roka na literatúru pomerne zanevrela, najmä z časových dôvodov (viď Memoirs of asistentka). Avšak aj napriek tomu si trúfam zhodnotiť čo mi rok dal v tejto oblasti.
Udalosťou roka bolo čítanie Roba Rotha Rockových veršov na Pohode. V preplnenom Literárnom stane sa mi ušlo miesto v prvom rade, Robo dobehol, vyzeral ako vytrasený punkový Mick Jagger a svojím prejavom hodil slovenské preklady známych rockových pesničiek do úplne inej dimenzie.
Najlepšou knihou, ktorú som tento rok čítala je Niečo o orchideách od Pavla Sibylu. Jednak píše ako pánboh a potom, táto kniha je označovaná ako generačná novela no a ja som tá generácia. A neskutočne to vystihlo všetko, čo som vtedy potrebovala počuť. Jednoducho, highlight mojej knižnice.
Sklamaním roka bola pre mňa veľmi ospevovaná kniha Summer lies od Bernharda Schlinka. Je to ten istý, čo napísal predlohu Predčítača, čo bol ozaj skvelý film. Ale táto zbierka poviedok, ktoré mali byť zaujímavé a nápadité a pritom boli len sladké a predvídateľné, ma sklamala na plnej čiare a ani som ju nedočítala. Škoda.
Čo sa týka literárnej sračky roka, mala som tentokrát to šťastie, že sa ku mne nič také nedostalo. Na znak vďaky dnes zapálim sviečku literárnemu bôžikovi.
HUDBA
Už druhý rok bola pre mňa hudobnou udalosťou roka Pohoda. Tento rok však mala veľkú konkurenciu vďaka tomu, že sa všetci zbláznili a rozhodli sa, že v musia stihnúť vystúpiť na Slovensku ešte v roku 2013. Napriek všetkým absolvovaným akciám, pre mňa určite najväčší zážitok vo mne zanechali chalani z Ear Drum Kru. To bolo čisté šialenstvo a od 12.7.2013 ich milujem.
Takisto chcem spomenúť festival Waves, ktorý sa prvýkrát konal v Bratislave a celý ten koncept sa mi ukrutne páčil.
Albumom roka (a teraz ma neukameňujte) je pre mňa Beyoncé a jej eponymná novinka. Akože fakt. (A to vydal album aj Justin Timberlake a nikto nie je viac ako Justin Timberlake. Bodka.) Beyoncé vydala album len teraz na sklonku decembra, bez akejkoľvek kampane, marketingovej prípravy, whatever. Len tak ho vypustila. Aj s videoklipmi pre každú pesničku. Nazýva ho vizuálnym albumom, no pre mňa je to najmä jej najvydarenejší album. Keď si pustíte jej staršie veci a toto, budete počuť ten posun. Celý album je dospelý. Vyzretý. A nie je ani trochu hlúpy. Áno, vždy bola v tom, čo robí top, ale teraz je top s takým náskokom, že konkurencia na ňu nedovidí ani ďalekohľadom. Nejde už len o kvalitné R'n'B (a priznajme si, kto dnes vôbec ešte robí R'n'B a je o ňom počuť? Teba tiež nerátam, Robo Papp), ona sa posunula k temným beatom, dospelým textom a experimentom. Ktoré jej vychádzajú. Lebo je to Beyoncé. Klaniam sa.
Za spomenutie ale určite stoja ešte tohtoročné albumy Bastille, Daft Punk, Chvrches, James Blake a Lorde, to by malo patriť k povinnej výbave hudobného fanúšika ako odkaz budúcim generáciám, alebo mimozemšťanom.
Objavom roka sú pre mňa jednoznačne slovenskí Fallgrapp. Pecka do hlavy, ak takúto hudbu dokážeme na Slovensku vyrobiť, oplatí sa tu ostať (krátke zamyslenie v zmysle ďalšieho trendu roka 2013 - ostať, alebo odísť zo Slovenska? Btw na to ma vždy napadne - a kam by ste teda išli? Be the change you want to see in the world a ďalšie bla bla bla, ktoré sú však pravdivé. A to ani 30 ešte nemám a nevolám sa Hirax. Sorry.)
Sklamaním bol pre mňa asi koncert Lany del Rey vo Viedni, lebo nebolo to zlé, ale také meh. Ale výlet super.
Čo sa týka hudobnej sračkovosti, to naozaj neviem, lebo čo? Sračky nepočúvam.
Absencia zhodnotenia výtvarnej oblasti nie je úmyselná, ale jednoducho sa v tom veľmi neorientujem. Pre mňa vrcholom v tejto oblasti ostáva pre rok 2013 návšteva Museum of Modern Arts v New Yorku.
Uf, no dobre, ak ste sa dočítali až sem, máte môj obdiv. V podstate som si zosumarizovala, čo som potrebovala, pre prípady náhodného výpadku pamäte niekedy v budúcnosti. Ak držíte v rukách čašu, pozdvihnite ju a pripime si spoločne na kultúrny rok 2014. Živijó!
Komentáre
Zverejnenie komentára