Poetické okienko

Je leto, uhorková sezóna, čo si budeme hovoriť. Teplo prechádza v pravidelných intervaloch do stavu označovaného hic, nič sa nám nechce, naše mozgové bunky sa zľahka uvoľňujú, asi ako dôchodkyne v perličkovom kúpeli. Preto si myslím, že je ten správny čas, aby ste dokázali absorbovať zopár "lehce trapných - trapně lehkých" básničiek, ktoré sa mi podarilo počas môjho neveľmi rozsiahleho života napísať. A nehanbím sa za ne. 

Korene mojich poetických tendencií siahajú až kdesi k obdobiu, keď som mala zhruba šesť a naučila som sa písať. Prvé krátke básničky som zapisovala do takého toho zošítka, ktorý mal asi desať listov a polkilometrové riadky. A na obálke bola nakreslená myška. Toľko k nostalgii, keďže ten zošítok neviem nájsť, nebudete sa smiať na mojich prvotinách.

Dostávame sa teda k obdobiu puberty, kedy snáď píšu básničky všetci, aby vyjadrili hlboké poryvy svojho rozvíjajúceho sa vnútorného života. Ja som sa v šestnástich ocitla hospitalizovaná na Kramároch na infekčnom oddelení počas letných prázdnin a vzišla z toho nasledujúca séria krátkych poem s pointou v poslednom verši. Áno, bolo to tam až také hrozné.

Ja som zlatá mačička
a mám modré očičká.
Kto si zo mňa vystrelí,
tomu hlavu odstrelím.
Všetko myslím doslova,
som mačička z Kosova.

Keď som raz šiel do lesa,
spadla mi šiška do nosa
Preberám sa v tráve,
zajac vedľa práve,
had si lezie kade-tade,
ktosi mi tu šlohol gate!

Ktože je môj miláčik?
Kto má mokrý ňufáčik?
Komu vždycky pusu dám,
ked ho z vane vyberám?
Spravidla len za nohy,
lebo som vrah masový.

Presúvam sa vozíkom
a to som bol baníkom!
Nevidím a nepočujem,
len si tu tak doma hnijem.
Vojna mi vzala všetko,
som invalidný dedko.

Jednu farbu uznávam
takej farby zuby mám.
Pri inej sa rozčúlim,
fučím, ryčím aj škúlim.
Nekrič na mňa dentista!
Ja som malý rasista!

Ďalej prejdeme k dvom básňam, ktoré vznikli počas mojich vysokoškolských čias. Jedna na hodine Etológie (náuka o správaní zvierat) a druhá na Kvalitatívnych metódach. Boli to očividne moje obľúbené predmety.

Teraz

Počas víru myšlienok,
zastavil ma zrazu šok!
Zastavené myšlienky
vytvárajú domnienky,
odpovede na otázku:
Kedy sme prišli o lásku?
Márna lásky snaha
pomaly nás zmáha.
V kŕčoch sa zmieta svet,
takého citu už niet.
Boli to krásne časy,
keď spájala nás láska,
teraz nám ostala asi
už iba lepiaca páska.

Brutalita v mojej hlave

Trasúc sa v kúpeľni

hypnotizujem hodiny.

Vložím hlaveň deviny

do ústnej dutiny.

Podo mnou sú noviny,

tie včerajšie noviny,

zmeska správ zo sveta.

A aj z domoviny.

V byte u maminy

modlím sa za iných,

chladný kov deviny

zbaví ma neviny. 

Najnovší príspevok do mojej súkromnej zbierky je zo včera. Napísala som ju cestou z práce v autobuse. Má vyjadrovať nahrádzanie si "natural high" pocitov, ako napríklad pri zamilovaní sa, drogami. Je to v podstate veľmi smutná báseň. Ak by ste to náhodou nepochopili (čo je pochopiteľné a zároveň žiadúce).

Motýle

Z dlhej chvíle

žužlem víle

jej ušný lalôčik.

O dve míle

začína výlet

buď ticho, hlupáčik.

Šarmantný díler,

hlúpe motýle,

milujem heráčik.

Plánujem prílet,

nasadím brýle,

zastreľ ma, miláčik.

Kto povedal, že drogy sú zlé?

No a na záver, aby sme neskončili s depresívnym podtónom, som sa rozhodla uverejniť výsledok stredoškolskej hry, kedy sme po škole s kamoškami vymýšľali z čistej blbosti vety na jedno písmeno, ovplyvnené známym textom Hoří.

Zajac zaváral zhnitú zeleninu. Zázrakom zavrel zaváraniny. Zlenivel. 
Zriedka zaváral. Zhnusene zatváral zátky. Zimu zvládne. Zajtra zje zeler. 
Zima začala zaujímavo. Zajac zaspal.

Zebru zabolel zodratý zub. Zožrala zákusok za zásluhy. Zavolali 
zverolekára. Zverila mu zebrie zákony. Zverolekár zákony zľahka zachoval. 
Zapísal zápisník. Zapisoval zážitky zo zoologickej záhrady.

Zebra zvečera zjedla zrno. Zápcha začala. Zrno zapeká zebrám zadok. Zrazu 
zmena! Zebra zasrala zem. Zrána zdochla.

Zlodej zdevastoval zámok za zverimexom. Zobral zopár zlatých zmeniek. 
Zničil závoru zreparovanú zarána. Zasran! Zase zháňať zámočníka! Zaplatí. 
Zájdem za zlodejom, zabijem. Zaslúži. Zajtra zavolám záchranárov.  

Pekné leto všetkým! A nehaňte ľud môj. To len tak.