Zápisky z nového spolužitia

Samozrejme, nebude to o náhlom spolužití s novým partnerom (muž v mojom byte? Bláznite?!). Nezmenila som ani adresu, iba človeka obývajúceho tú väčšiu z dvoch izieb nášho apartmá. A keďže je to po rodičoch len druhá osoba, s ktorou zdieľam obytný priestor, je to zásadná zmena v mojom živote, pretože...no, lebo táto je úplne iná, ako tá predošlá. Iná - ani horšia, ani lepšia, ale zážitok markantne inde. Nečudo, keď začnete bývať s umiernenou metalistkou.

V prvom rade si povedzme výhody novej spolubývajúcej - vo všeobecnosti:

- nasťahovanie sprevádza obvykle prvotné nadšenie, pretože nemáte za sebou dvojročný nános malých krívd, ktoré by podvedome ovplyvňovali vaše každodenné fungovanie,

- s novým človekom môžu do vášho života vplávať nové podnety, váš život sa obohatí, spoznáte nových ľudí, hudbu, názory,

- môžete si preorganizovať zariadenie v byte a navštíviť Ikeu, keďže byt je poloprázdny po vysťahovaní prvotnej spoluobyvateľky,

- donesie nové, farebné (nie je AŽ taká metalistka) laky na nechty.

Aké to teda je, vpustiť do svojho života (a čo horšie, do svojej kúpeľne!) nového človeka?

1. deň: 
Ležím doma chorá, celý deň sa motkám po byte, hádam, že dnes je deň D, kedy príde osoba J. Hádam preto, pretože si žije punk a mobil je zbytočný luxus. Matne si spomínam, že v maily písala niečo o dnešku. Tak fajn. Príde večer o ôsmej, vychŕli na mňa asi 20 historiek a z očí jej šípim radosť, že sa FAKT osamostatnila a rodičovská opatera je ďaleko.

2. deň:
Ráno mi spomína, že ide večer na rande. Sľubuje, ako mi na druhý deň ráno porozpráva všetky detaily.

3. deň:
Zobúdzam sa, osoba J. nikde. Začínam sa na tie detaily tešiť.

4. deň: 
Po práci prichádza s veľkým Čaaaau! domov a konečne sa dostávame k tým detailom. Nasleduje zdieľanie skúseností s mužským plemenom za sprievodu výbuchov smiechu. Ten ustáva, keď osoba J. zistí, že rande komentovalo pomerne hustým spôsobom profilovku nejakej pipky s duckfejsom deň na to. Osoba J. stiahne fľašu vína a ja jej vysvetľujem, že to je normálne a že jednoducho niektorí muži takto fungujú.

5. deň:
Ráno pri zrkadle osoba J. zhodnotí, že by mala so mnou tráviť viac času, aby sa naučila byť cynická sviňa k chlapom. Trochu ma to uráža, tak sa len smejem a nútim ju to odvolať.

6. deň:
Vydala som sa obehnúť Miletičku a spol. a keď sa vrátim, celý byt vonia. Od čistoty a ešte niečoho neidentifikovateľného, ale je to svieže a také domácke. Toto nové spolubývanie sa mi fakt páči.

7. deň:
Návšteva Ikey. V niektorých prípadoch to môže byť úrazový kameň vzťahu, viete ako, idete dnu vo dvojici a von sa dostanete už len osve. Toto nebol ten prípad, pretože za hodinu a pol sme už aj opúšťali toto semenište svárov s úsmevom na tvári a so všetkým, čo sme potrebovali + šesť vonných sviečok k tomu.

8. deň:
Je treba poskladať stoly. Nemáme skrutkovač. Určite sa nájde niekto v našom okolí, kto skrutkovač má. Zhodou okolností je to rande osoby J. Odchádzam na tréning a keď sa vrátim, stôl je už pekne na mieste. Toto spolubývanie sa mi páči viac a viac.

9. deň: 
Varím doma, do toho prichádza pôvodná spolubývajúca si vyzdvihnúť zvyšok svojich vecí, do toho prichádza kamoška s mojou nabíjačkou, ktorú som u nej nechala a do toho prichádza moja mama s ananásom. V tejto zostave sedíme pri stole a do toho prichádza osoba J. Milé posedenie sa mení na mini žúr a osoba J. vyhlasuje pred mojou mamou, že s jej dcérou sa býva fantasticky. Moja mama so mnou bývala 24 rokov a nie som si úplne istá, či zdieľa tento jej názor.

10. deň: 
Ráno sa mátožne presúvame po byte, ja preto, že som sa z neznámych príčin zobudila už o štvrtej a osoba J. preto, že z neznámych príčin nevedela zaspať do druhej. Večer sa chystáme v rámci podpory našej spolubytnej lásky na stand-up, takže spánok o desiatej sa konať nebude. Naša asimilácia napreduje a začínam veriť slovám osoby J., keď povedala, že budeme "household jak hovado!".

A tak mi už nie je ľúto, že pôvodná spolubývajúca odišla za lepšími zajtrajškami a ani nemyslím na to, že by som si už asi mala brať hypotéku a leasing na auto a nie žiť v podnájme ako CP-čkárka študujúca na výške. Lebo osoba J. je nový vietor do mojich plachiet, hoci sa poznáme už roky. A trocha metalu predsa ešte nikoho nezabilo.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Hipsteri, beatnici a iná háveď

Bola som v New Yorku. A vy? (Vol.2)

Fázová transformácia v kávopiča snobského