"Život ťa naučí"

"Pokiaľ nedosiahneš do dvadsaťpäťky level Verešová, už sa s tým navždy rozlúč." Siska Bolo to niekedy na jeseň, kedy som si povedala: Miroslava - vyzeráš hrozne a cítiš sa strašne, je načase s tým niečo spraviť. Síce som sa už zmierila s tým, že nikdy nebudem éterická bytosť, štíhla a krehká, vyvolávajúca v každom mužovi ochranárske sklony, polopriesvitne sa pohybujúca bratislavskou scénou a sťažujúca sa, že zase v obchode vypredali všetky 34-ky, nie som zmierená s trasľavou podobou svojho tela a už vôbec nie teraz. Trasľavosť si odkladám až na svoju 50-tku. Keďže všetko je o strave, tak logicky prvým krokom bola kúpa knihy Jídlo na prvním míste, kde písali všetko o systéme Whole30, čo je také v podstate paleo, ale museli dať tomu špeci názov, lebo veď kníh o palee je už dosť. Je to veľmi vtipná kniha a všetkým ju odporúčam a to keď už ja dokážem čítať knihu o jedle a baviť sa na nej, tak verte tomu, že je to masterpiece. Vybavená potrebnými informáciami som započala ...

Sobota večer, klasika - najprv kino, potom KCčko. Akcia zvaná Tance ulice, či čo. Veď dobre, to je aj tak jedno, zvyčajne. Najprv málo ľudí, potom sa to naplnilo. Ale nie hipstermi, wannabe hipstermi a tým, čím by všetci hipsteri chceli byť (teda architektmi s ateliérom v Cvernovke). Deťmi. Všetci tak do 20 rokov, samé tanečníčky z Riverpark Dance School, ktoré poznám z videnia, ale neinteragujem s nimi. Nikdy. Mali tam nejakú show, alebo vystupko, alebo čo. Cítila som sa zrazu v známych priestoroch nejak staro a nemiestne. Sprvu mi to v podstate až tak nevadilo, sedeli sme vzadu s kamošom a kamoškou, kecali sme a pomaly popíjali. Potom len idem na wécko a stretnem Natáliu, moju o 10 rokov mladšiu sesternicu, ktorá sa ma pýta - "Ahoj, a ty tu čo robíš?" Čo tu robím? Čo tu robím?!? Ja? No chodím sem od otvorenia, vieš, od čias, kedy si ty ešte nemala ani občiansky. Ale veď dobre. Dobre. Kľud. Pamätáte si ten moment, kedy ste si uvedomili, že ste už zostarli? Ja si najprv spo...

Neviem, či ste zaregistrovali, ale rok 2014 bol rokom zadku . Poriadneho. Veľkého. Natriasajúceho sa. Vyčnievajúceho do priestoru. Rokom, kedy slovné spojenie "bolo to veľké ako riť" nadobudlo veľmi, veľmi vizuálny rozmer. Samozrejme, mňa to teší. Dosiahnuť efekt veľkého zadku pre mňa nikdy nebol problém. Jediné, čo ma štve, že tento kult prišiel až teraz. Kde bol, keď som mala 13 a myslela som si vďaka vtedajšej popkultúre, že nič horšie ako zadok rozmerov priemernej černošky ma postretnúť nemohlo? Kde bol, keď Justin Timberlake v roku 2003 ohodnotil miniriť Kylie Minogue na škále od 1 do 10 na 58? Mne to tak trochu zlomilo srdiečko, veď ja som ho milovala, kúpila som si jeho prvé CD za neuveriteľných 720 Sk a z neho sa vykľuje vyznávač zadočkov? Neznášam ten výraz a nielen preto, že v slovenskom bulvári súťaží s bradavkou o najviac použití v nadpisoch. Je to samozrejme najmä preto, že môj gluteus maximus tak označiť ani pri najlepšej vôli nemožno. Prvýkrát som zistila,...

Dnes mi končí môj stravovací program Whole30 , na ktorý som sa dobrovoľne dala (žiadne cukry, alkohol, cigarety, mliečne výrobky, obilniny a strukoviny po dobu 30 dní). Nemôžem povedať, že by som to dodržala na plných 100%. Bola som totiž na služobke v Budapešti, kde sme večer s kolegami išli do Szimply. No bože, 5 jamesonov hore dole. A včerajší punč na Trnavskom rínku nebol takmer vôbec sladký, obsahoval len víno, rum a lesné ovocie, veď to je skoro paleo. Inak som sa fakt držala, normálne som si varila a tak. Napríklad tento víkend: - zázvorová polievka (baby špenát, kuracie mäso, jarná cibuľka) - lososové koláčiky (losos, dusené šampióny, mandľová múka, vajíčko, korenie) - kokosová polievka Pho (ale nemala som hovädzí vývar, tak som dala kurací s mäsom) - zelené kari s kráľovskými krevetami (to bolo tak dobré, že som zožrala naraz dve porcie) - domáce pesto z píniových orieškov - napácovala som si soté na zajtra - akurát sa chystám na paleo frangipani - som zvedavá, či mi ...

Kde bolo, tam bolo, v Bratislave, ale nie v Devínskej, ani na Dlháčoch a už určite nie v Lamači, bola raz jedna Mirka. Tá si v jedno nedeľné popoludnie listovala internetom, keď tu zrazu narazila na článoček o Tinderi. Mysľou jej prebehlo: "Veru, už som si dobre dlho neluskla!" (copyright Evelyn) a tak reku, vyskúšajme, čo to dá. No, čo asi. Tinder, ak neviete, je mobilná aplikácia, ktorá je za horami za dolami najmä západným smerom veľmi populárna. Východne sa totiž ešte stále podaktorí spoliehajú na manželstvá dohodnuté rodičmi, čím šťastnému páru odpadá tá časť vzťahu, kedy sa spoznajú, zaľúbia, strávia spolu pekných pár rokov, počas ktorých do vzťahu vstúpi stereotyp a keďže každý chce ešte niečo iné, rozídu sa skôr, ako sa vôbec stihnú vziať. V západnej kultúre vám rodičia tak maximálne po dosiahnutí určitého veku prispejú na hypotéku, o svoje osobné šťastie sa musíte postarať sami. A tak tu máme bary, pracoviská, dovolenky, chloroform a...Tinder. Ten preberie info...

Samozrejme, nebude to o náhlom spolužití s novým partnerom (muž v mojom byte? Bláznite?!). Nezmenila som ani adresu, iba človeka obývajúceho tú väčšiu z dvoch izieb nášho apartmá. A keďže je to po rodičoch len druhá osoba, s ktorou zdieľam obytný priestor, je to zásadná zmena v mojom živote, pretože...no, lebo táto je úplne iná, ako tá predošlá. Iná - ani horšia, ani lepšia, ale zážitok markantne inde. Nečudo, keď začnete bývať s umiernenou metalistkou. V prvom rade si povedzme výhody novej spolubývajúcej - vo všeobecnosti: - nasťahovanie sprevádza obvykle prvotné nadšenie, pretože nemáte za sebou dvojročný nános malých krívd, ktoré by podvedome ovplyvňovali vaše každodenné fungovanie, - s novým človekom môžu do vášho života vplávať nové podnety, váš život sa obohatí, spoznáte nových ľudí, hudbu, názory, - môžete si preorganizovať zariadenie v byte a navštíviť Ikeu, keďže byt je poloprázdny po vysťahovaní prvotnej spoluobyvateľky, - donesie nové, farebné (nie je AŽ taká ...

Pokiaľ ste žena, teraz sa pýtate - kam? Pokiaľ ste muž, asi vám došlo, že som bola vo Švajčiarsku. (Nie som sexistka, len vychádzam z empirických pozorovaní v mojom okolí.) V rámci známej internetovej premisy Dnes nemá nikto ničoho dosť, pretože všetci majú všetkého priveľa! sme teda logicky usúdili, že máme priveľa peňazí a preto sme sa rozhodli vycestovať niekam, kde ich s láskou príjmu za svoje. Išli sme 3 - tri ženy, tri blondíny, tri hviezdy Ružinova a priľahlých oblastí: jedna závislá na kofeíne, jedna foodie a jedna s iracionálnou záľubou nakúkať do obchodov a odchádzať o dvesto eur ľahšia. Takže primárne potreby neostávali  nikdy opomenuté. Cieľom bolo mesto Bazilej, no nebránili sme sa ani spontánnym odbočeniam z diaľnice a navštíveniu iných malebných miest. Neviem, či ste zachytili, ale Bratislava najnovšie nie je Z ü rich, čo sme si všimli už po ceste. Napríklad na cene za WC. Začalo to nenápadne v Rakúsku s 50 centami, neskôr to prešlo cez sympatických 70 centov až...