"Život ťa naučí"

Spomenula som si naňho cestou v električke, a odvtedy som už nevedela myslieť na nič iné. Po príchode domov som vedela že môj deň nebude kompletný bez neho. Tak som ho začala hľadať. Všade. Nebol tam, kde zvyčajne. Ani na iných neobvyklých miestach. Už dlho ho nikto nevidel. A v tej chvíli, až ma striaslo od hrôzy. som to pochopila. Stratila som ho. Navždy. Prečo?!? Doboha, prečo, akurát ten môj najobľúbenejší tmavobordový lak.

Prichádza jar. Neprišla som na to len na základe štebotania vtáčikov v ranných hodinách a potreby obliecť si menej vrstiev, keď chcem opustiť byt. Moderná spoločnosť napriek všetkým snahám oddeliť človeka od prírody, nedokázala vymazať evolučne vycibrenú potrebu cicavcov na jar sa páriť. Niežeby som sa sťažovala. Dostať za týždeň 5 pozvaní na kávu/obed/večeru od piatich rôznych jedincov nie je nikdy na škodu. Hoci, neznamená to, že mám na čele napísané "Single"? No nič, nad tým sa pre istotu nebudem zamýšľať. Určite je to pre moje výnimočné kvality, ako napríklad: - viem zložiť súvetie tak, aby dávalo zmysel, - mojím životným cieľom nie je prejsť sa po Auparku bez toho, aby som dostala záchvat úzkosti, - som blond a mám modré oči. Nemôžem však hovoriť za mužov, čím to je, že napriek zjavnému riziku strápnenia sa a bolestivému odmietnutiu, pozvú pomerne neznámu ženu na rande, viem ale povedať za ženy, aspoň niektoré, čo ich primäje túto ponuku neodmietnuť a prípadne zvy...

Jasné, je to miliónkrát prežutá téma, ale mne to čo? Nevadí. Lebo MHD, najmä v Bratislave, to je fenomén sám o sebe tak pozoruhodný, že sa tam stále dá o čom. A teraz nehovorím len o večnom meškaní, čo je pre mňa jedna z najnepochopiteľnejších vecí na svete a dokáže ma to vždy zaručene nasrať, ale je tu veľa ďalších aspektov, ktoré si treba všimnúť. Najdôležitejší sú ľudia. Nie je to len slogan treťotriednej poisťovne, alebo automatická odpoveď HR-istu, keď ho zobudíte uprostred noci. Je to totiž fakt. Celá atmosféra mestskej hromadnej dopravy stojí a padá na ľuďoch sa ňou premávajúcich. Je to takpovediac, istá sorta ľudí. Ľudí, čo nemajú auto. Možno len dočasne, možno nastálo, to je jedno. Spadajú sem teda kategórie: - študentov, ktorí raz auto mať budú (ak samozrejme neštudujú nejakú finančnú traumu budúcnosti, ako napríklad andragogiku), -  CP-čkárov, ktorí by raz auto chceli mať a mnohým z nich sa to aj podarí, -  mamičiek s deťmi, ktorých muž ráno odišiel do prá...

Iným slovom tvorivosť. Ale to už nie je taký  fancy  výraz .  Tiež máte pocit, že na to, aby ste prežili v dnešnom svete, musíte byť neskutočne kreatívny? Vyjadrovať sám seba? A najlepšie umením? Lenže čo je dnes umenie? Nuž, umenie môže byť všeličo. Anna Karenina.   The Rocky Horror Show. Malá nočná hudba. Alebo napríklad aj toto: Takže žiadne strachy vážení, pokiaľ je umením roztopená modrá krava na paličke, všetci máme šancu. Čo ale robiť, ak cítite nutkanie byť kreatívnym, no neviete ako? Ja osobne by som vám v tomto bode poradila: Choďte si ľahnúť, preboha a dúfajte, že to čoskoro prejde. Pretože naozaj kreatívni ľudia sa nepýtajú, ako sa majú vyjadriť. Pochybujem, že Jackson Pollock najprv dva roky vypĺňal maľované krížovky a hovoril si: "Kurnik, nie je to celkom ono", až kým mu jedného dňa niekto neporadil pofrckávať nadrozmerné plátna troma farbami. A určite to nebolo na nejakom hromadnom kurze rozvíjania kreativity. Seriózne - ak si myslite, že vám...

Hneď na úvod by som rada uviedla, že ide o čisto subjektívne zhodnotenie a to, že so mnou nebudete súhlasiť, mi je úplne jasné a srdečne jedno. Tak, keď som si vás tak pekne nažhavila, ideme na to, nie? Človek je tvor spoločenský, učili nás na základnej škole na biológii, ale ja si odvážim tvrdiť, že je aj tvor kultúrny. Aspoň by mal byť. Hrať sa na nekultúrne hovädo síce môže byť zábavné (pre vašich štyroch kamošov zo strednej), ale v reálnom živote vám to veru bodíky nepridá. Takže, ak neviete o tohtoročnom kultúrnom dianí nič, pridŕžajte sa aspoň týchto bodov: - v SND odpremiérovali operu Dorian Gray slovenskej autorky Ľubice Čekovskej - najväčší humbuk na zahraničných filmových festivaloch spôsobil francúzsky film o vzťahu dvoch žien Život Adéle a najúspešnejším slovenským filmom sa stal Kandidát - cenu Anasoft litera získal Víťo Staviarsky za román Kale topánky - umrel Lou Reed (tí, ktorí ani nevedia, že niekto s takým menom žil - to je ten ujo z Velvet Underground. Ti, k...

Vždy som chcela mať prácu, do ktorej by som sa mohla ponoriť. Prácu, ktorá by ma pohltila a ja by som neváhala zaoberať sa ňou aj vo svojom voľnom čase. Pretože by ma to bavilo. Pretože by som v tom videla zmysel. Pretože moje úsilie vložené do práce by bolo hmatateľné a ocenené. Lebo by som vedela, že som v tom dobrá. Avšak pánbožko/karma/veľké špagetové monštrum a Richard M ü ller si povedali, že nebude to také ľahké, drahá a tak som nastúpila po škole na miesto asistentky riaditeľky HR v jednej veľkej firme. Veľkej. Zvonku vyzerá škaredo a jej názov obsahuje viac ako tri písmená. A nenachádza sa v Devínskej. Tak, už viete. Robiť asistentku, to nie je len pekne vyzerať a variť kávu. Treba sa k tomu aj stále usmievať a mať nervy na riešenie problémov akéhokoľvek druhu všetkých členov oddelenia. Vlastne takto: zhrnula by som to na mať nervy . Pretože keď organizujete vianočný večierok pre 30 ľudí rôznych vekových, váhových, záujmových a statusových kategórii, pamätajte na jedno: Ni...

Opäť výsostne ženská téma, takže sa už vopred lúčim s potenciálnym uverejnením na Dailymale . Takisto to bude veľmi povrchné, takže pokiaľ sa pokladáte za hĺbavého intelektuála, môžete v tomto momente bezpečne a bez ujmy opustiť tento virtuálny priestor. Nikto vám nebude nič vyčítať. Ale keď ja nemám čo na seba. Jednoducho si nemám čo obliecť. Moja spolubývajúca sa zakaždým pri tejto vete ocitne na pokraji infarktu a kričí na mňa z izby: "Ty si nemáš čo obliecť? Veď máš dve plné skrine! Máš milión oblečenia." Ale bohužiaľ, je to tak. Každé ráno, väčšinou medzi 7:30 - 7:45, prežívam malú osobnú traumu z toho, že nič sa mi k ničomu nehodí a už vôbec sa to nehodí k mojej dnešnej nálade. Keď sa už konečne rozhodnem pre kombináciu vrchného dielu so spodným, nemám si k tomu čo obuť. Jeseň mi predlžuje reakčný čas finálneho rozhodnutia tým, že je treba nakombinovať ešte aj sveter a bundu. A k tomu topánky. Také, aby nepremokli, nebola mi v nich zima, neprechladla som a neumrela. A...