Neznášam pridrbaných smajlíkov.

Áno je to tak. Lezú mi na nervy. Väčšina ľudí ich totiž nevie používať. Mali by vyjadrovať nejakú emóciu a pomáhať ľahšie pochopiť text čitateľovi. Určite sa Vám už stalo, že Váš ironický vtip nebol v mailovej komunikácii pochopený, prípadne sa na Vás už niekto aj stihol uraziť, hoci ste to mysleli úplne inak, ale proste napísané to tak blbo vyzerá. Tak nejak si ja odvodzujem genézu smajlíkov, ktorí mali pomáhať ľudom v písomnej komunikácii. Trilión dobrých vecí však už bolo zneužitých a zopár ďalších bude, no a naši všeobecne obľúbení smajlíci nie sú výnimkou. Boli sprznení. Ako inak by sa dalo nazvať toto?

"Presne toto som vedel, že napíšeš! :-D :-D :-D :-D :-D :-P ;-)"
alebo
"Ďakujééééém! :-))))))"
alebo 
"Ja nie som taká, aby si vedel. :-P ;-) :-* "

Akože to už naozaj dočista všetkým hrabe? Čo to má znamenať, keď dáte namiesto jedného smajlíka štyroch? To sa 4 krát zasmejete, akože "Ha, ha, ha, ha" ? A potom ešte vyplazíte jazyk a žmurknete, akože aha aký som ja chrumkavý?

Smajlíky sú ako nahraný smiech v sitcomoch. Je tam použitý, aby ste vedeli, čo bol fór a čo nie, ale častokrát ich tam môže byť aj štyridsať a vy ani za boha neviete prísť na to, prečo ho tam niekto vôbec dával. Lebo nielenže sa nerehocete ako kôň, ale ani sa nepousmejete. Ani na pol smajlíka.

Písomná komunikácia by mala byť podľa môjho názoru čo najviac taká, ako osobná - a teda najmä prirodzená. Priveľa smajlíkov z Vás robí v očiach čitateľa uhihňaného infantilného polodementa, ktorý sa vnucuje. Vnucuje Vám svoj názor na to, čo je vtipné a čo je akože dvojzmyselné, čo má byť roztomilé a čo je "ultra mega najvtipnejšie a použijem na to tridsať smajlov, nech všetci vidia, ako sa na tom doma sám rehocem." A pritom na pochopenie významu stačí 1, slovom JEDEN smajlík. Raz za čas. V nevyhnutných prípadoch.

Dík.